Utorok ;
September 1, 2009
Po príchode a krátkom prebehnutí terénu sme sa rozdelili do troch skupín. Prvú tvorili Tomáš, Budha, Marcel, druhú ja s Miškom a tretiu Ďuri s Dávidom. Tomáš sa s chlapcami pustili do čistenia a odkrývania predpokladáme, že najdlhšej chodby ktorá má pomerne klesajúci charakter, na dĺžke 15m je tam asi 5m výškový rozdiel. Podarilo sa im vybrať množstvo odpadu a nanesených kameňov. Na druhom stanovišti, ktorý sa nachádza necelých 7 výškových metrov nad chlapcami sme sa ja a Michal pokúšali prebiť cez úzku špáru do tesnej prudko stúpajúcej chodby, čo sa nám aj podarilo. V poslednej etáži kameňolomu sa Ďuri s Dávidom trápili pri odpratávaní nánosov blata, ktoré zabraňovali ďalšiemu postupu
do podzemia...
-L.M-
Sobota ;
Jún 2, 2009
V doterajších prieskumoch sa nám nepodarilo zostúpiť na zmapované
dno jaskyne, preto sme sa rozhodli opäť vydať na ďalší prieskum.
Dorazili sme na najnižšie miesto kde sa nám pred tým podarilo
zostúpiť, no tentoraz sme našli úzku plazivku, ktorú sme predtým
neobjavili z neznámych dôvodov (únava, nepozornosť).Chodba je
veľmi členitá, kľukatá a má rútivý charakter. Je zakončená úzkym
okienkom ktoré je pre statnejšieho jaskyniara takmer neprechodné. Za
okienkom je strmo klesajúci svah, ktorý sa zvažuje do 7,5 m
hlbokej komínovitej priepasti kde je trvalo inštalovaný povrazový
rebrík....
-J.K-
Sobota ;
Máj 30, 2009
30.máj sobota večer.
Čas na ďalšiu návštevu Veľkej Artajamy .Všetci ako stále plný očakávaní a to sme ešte ani netušili čo nás tam dole čaká. Už minule sa nám podarilo nájsť kosti zvierat na ktoré sme narazili úplnou náhodou, no dnes sme nechceli nič stavať na náhodu a preto sme sa vybavili potrebným materiálom na nejaké to kopanie. Zo začiatku sa nám veľmi nedarilo ale postupne sme nachádzali stále viac a viac kostí. Najprv to boli zväčša zvieracie kosti ale neskôr sme natrafili na pomerne dlhé kosti. Po ich dôkladnom očistení a oslobodení z rúk nánosov blata sa nám podarilo určiť podľa mňa so stopercentnou istotou, že sa jedná o
ľudské kosti...
-L.M-
Sobota ;
Máj 23, 2009
Náš pracovný tím sa rozrastal. Tomáš, Laco, Juraj, Mišo, Marek a Miďo. Dorazili sme na nám už známe miesto. Chýbal nám už len jeden člen tímu(Mišo), ktorý pribehol až neskôr.
Rozložili sme si ohník a začali poriadne makať. Rozdelili sme sa do dvoch trojčlenných skupín. Jedná skupina tvrdo pracovala vo vnútri, druhá jej pomáhala vonku a tretia oddychovala a prikladala na oheň. Nechcená zemina sa pomaly ale isto strácala.
Najťažšie to mala tá skupina, ktorá bola vo vnútri jaskyne. Málo miesta, málo kyslíku a veľa pracnej roboty. Nepotrebnú zeminu nakladali do vriec a tak ju potom podávali
vonku...
-M.Č-
Sobota ;
Máj 17, 2009
S autom
plným náradia sme dorazili na miesto parkovania. Rozdelili sme si
materiál a kráčali sme čerstvo zobudenou prírodou. Cesta neďaleká
ale trochu náročná. V rukách a vo vakoch sme niesli všetok
potrebný materiál a aj chutné občerstvenie pre nás. Keď sme
dorazili na známe miesto začali sme sondovať neznámu dieru
a rozmýšľali sme ako začať. Vyzeralo to na dosť veľkú
dieru asi tak sedem až osem metrov dlhú horizontálneho typu. Laco
a Mišo odkopávali miesto pred dierou aby sme mali dobrý prístup, zaťial čo Tomáš sledoval terén okolia a hľadal ďalšie potenciálne
miesta výskytu jaskyne. Narazili sme na dosť veľký problém a to
kamene. Vďaka ním sa odkopávanie ešte viac
skomplikovalo...
-M.Č-
Nedeľa ;
Máj 3, 2009
Na začiatku sme brázdili terén prírody spolu. Napokon sme sa rozhodli rozdeliť sa. Čas utekal ako voda a nám už ubehla tryštvrť hodina hľadania. Náš trojčlenný tím Tomáš, Juraj a Mišo bol rozmiestnený po celom okolí kameňolomu. Podarilo sa! Po úmornom a však nie dlhom hľadaní sme našli malý otvor s priemerom asi tak 30cm. Trvalo nám ešte dosť času kým sme sa všetci našli. Skúmali sme náš objav. Zvažovali sme či to má zmysel. Rozhodli sme sa pokračovať v skúmaní našej neznámej diery. Sviatočnú atmosféru popoludnia sme nechceli narušiť hlučným zväčšovaním a bádaním diery. Miesto nálezu sme spoľahlivo nafotili a zamerali GPS súradnice. S nadšením sme verili, že sa na tajomné miesto vrátime
čo najskôr...
-M.Č-
Sobota ;
Február 14, 2009
Všetko sa to začalo túžbou po niečom neprebádanom, tajomnom. Na čo by sme mohli ukázať a povedať, že bez nás by to neuzrelo svetlo sveta. Veľmi sme obdivovali režiséra a kameramana Paľa Barabáša a preto sme sa rozhodli spraviť dokument o jaskyni v ktorej sme síce už boli ale celú sme ju ešte neprebádali. Jaskyňa sama o sebe predstavuje riziko lebo vstup do nej tvorí asi 12m hlboký vertikálny zlaňák po mokrých stenách. Vybavený základným horolezeckým materiálom sme sa
spustili dole...
-T.P-
